Dlho ma Dušan nemusel prehovárať. Aj keď čas odchodu (2:00) mi trochu pokrivil úsmev, keďže mi ho oznámil o 23:30 a ja som bol práve po tretom pive. Napriek tomu som všetko potrebné zvládol na jednotku a mohli sme vyraziť napred jarnej snowboardovačke.

Keďže v celej Európe dosť pršalo, nebolo naplánovanie tohto výletu úplne najvhodnejšie, no ja som veril, že nám vyjde pekný víkend. Na miesto sme dorazili okolo ôsmej. Sneh na parkovisku mi trošku pozdvihol náladu, no to bolo asi všetko, čo bolo na prvom dni  pozitívne. Hore bola úplná hmla a vleky vôbec nepremávali.

Radosť zo snehu mali aj rakúsky snowboardisti, ktorí jazdili múrik na parkovisku. Keďže to bol môj druhy výlet do Alp, vidieť sneh koncom mája nebolo pre mňa úplne normálne. Preto sme dlho neváhali a tiež sme sa šli pozrieť, kde by sme si zajazdili.

Ani na druhý deň ráno nás pohľad moc nepotešil. Hory boli zahmlené ešte viac ako včera, a tak som už prestával dúfať. No hore sa moje sny stali skutočnosťou – inverzia!. Tyčky v parku už brúsili aj chalani z predošlého dňa, a keďže skoky boli pokryté skoro pol metrom čerstvého snehu a ešte nešejpnuté, pridali sme sa k nim aj my. Park nebol v 100%-nom stave, ale to mi nedokázalo pokaziť radosť z krásneho slnečného dňa stráveného na doske. Po jazdení sme si dali hodinkový chillík na slniečku, pohrali sme sa s vranami a šli sa kempnúť opäť na parkovisko. Ani po celodennom jazdení sme toho nemali dosť a preto sme chceli využiť tento nádherný deň naplno a pojazdili sme ešte nejaké tie zábradlia na parkovisku.

Pondelkové ráno bolo zase upršané a tak sme už nešli ani hore. Pobalili sme si veci a šli smer Slovensko. Cestu som si vylepšoval spomienkami. Ako by môj kamarát Lapaj povedal : „Nedeľné jazdenie bolo príjemným spestrením pondelkového popoludnia.“.

Snowpark na ľadovci Dachstein je stále otvorený a pravidelne upravovaný, takže kto ma chuť, peniaze a čas, môžeme tento k Slovensku najbližší letný pojazd len odporúčať.

Na zaver ešte jedna rada. Po ceste domov sme sa zastavili v Ikei sa najesť. Musím vám povedať že také dobre rizoto za takú dobru cenu som ešte nejedol. Takže nabudúce keď pôjdete cez Blavu, kašlite na nejaký ten Mc Donald a neváhajte si ísť vychytávať akciové jedla z Ikei. Dobru chuť, dovi čau!

Text: Hornik

Foto: Jane