Aj keď na svahu sledujeme veľa dievčat voziť sa na doskách, väčšinou zostanú len pri jazdení na svahu, poprípade mimo neho v lesíkoch. Fakt neviem v čom to je, možno nejaký silnejší pud sebazáchovy, ale baby sa proste asi trošku viac boja. Okrem toho sa pri snowboardingu často ocitajú v čisto chalanskej zostave, čo na odvahe moc nepridá, zároveň sa pred nimi nechceme úplne strápniť. Nehovoriac o celosvetovej mienke, že baby nikdy nebudú v športe také dobré ako chalani (poz. red.: freestyle snowboarding by som nenazvala, šport ale momentálne sa mi to hodí).

Proste doteraz neexistovali na Slovensku žiadne súťaže, campy a ani žiadne iné eventy, ktoré by baby motivovali k jazdeniu freestyle-u, zlepšovaniu sa a ďalším veciam, ktoré k tomu patria. Na súťažiach sa tiež so ženskou účasťou príliš neráta a keď už nejaké baby prídu, zajazdia si kvalifikáciu, na konci dajú tej najodvážnejšej tričko a všetci sú spokojní. Čakať, že si tento problém všimnú chalani, alebo nebodaj vyššie orgány slovenského snowboardingu, ako je napríklad SAS, by bolo asi premrhanie mladosti. Preto sa o podporu dievčenského snowboardingu postarala jedna z tých úspešnejších, Maťa Molnárová, zorganizovaním prvého GIRLS CAMP-U na Donovaloch.

O camp prejavilo záujem veľa dievčat, ale počet bol obmedzený hlavne kvôli ubytovaniu, ktoré bolo vybavené len pre šesť dievčat, keďže to bol prvý babský kemp, nikto nevedel, čo očakávať. Predsa len som si na poslednú chvíľu vybavila ubytko mimo a spolu so Sárou a Lullou sme sa zúčastnili campu.

Celý camp začínal vo štvrtok večer, v piatok sa konečne jazdilo. Coach-ovaniu sa okrem Mati zhostili skúsení freesyle-isti Maťo Poper a Miňo Makuša. Musím uznať, že mali s babami dosť veľa trpezlivosti, čo sa odrazilo aj na celkovom pokroku v jazdení dievčat.

Hneď po úvodných jazdách sme sa rozdelili do skupín, podľa úrovne pokročilosti. Ale keďže snowboardistom systém a pravidlá nič nehovoria, nakoniec sa aj naše prerozdelenie zvrhlo a každý jazdil čo chcel a s kým chcel. Takže sme sa počas piatku a soboty snažili naučiť čo najviac. Každý večer ešte prebiehal video-coaching a keďže naše výkony neboli svetoborné, celkom sme sa pri ňom pobavili. V nedeľu prebehol malý contest, ktorý baby motivoval aby ukázali, čo sa za tých pár dní naučili. Na rovnej bedničke a na skoku sa jazdil open best trick a nakoniec boli ešte vyhodnotené aj best girl celého kempu a best progress, teda dievča ktoré sa počas kempu najviac zlepšilo.

VÝSLEDKY:
best trick box: Alice Raticová (BA)
best trick jump: Kika Ulbrichtová (MT)
best girl: Lulla Murinos (BA)
best progress: Iva (BB)

Takže ešte raz veľké Díky Mati, za to že sa konečne pohli ľady v oblasti babského snowboardingu na Slovensku. Chalanom (Maťovi a Miňovi) za trpezlivosť – boli fakt zlatí. A všetkým dievčatám čo sa zúčastnili campu za snahu a odvahu, dúfam že o rok sa vidíme opäť.

A na koniec sme dali slovo Lulle, ktorá bola coachami vyhodnotená ako best girl:

HF: Aké skúsenosti z freestile snb si mala pred tým ako si prišla na camp?
LM: Na doske jazdím síce asi šesť rokov, ale k freestylu som sa prvý krát dostala pred dvoma rokmi, keď som na Martinkách skúšala jazdiť rail, len 50:50, ale som spadla a trochu som sa toho zľakla. Jazdila som z bratom a chalanmi, ktorí sa hecovali a ja som sa toho dosť bála a nemala som ani korytnačku…

HF: Nejaký celkový pocit z toho, čo sme na donovaloch počas GIRLS CAMPu zažili?
LM: Bolo to vymakané, lebo sme boli čisto iba baby a keď vidíš jazdiť baby, ktoré sa neboja a hecujú sa na skok alebo bedničku, tak si povieš, že dobre, dáš to aj ty. Proste si to vychytáš od báb, ako to robia a už to len skúšaš.

HF: Čo z trickov, ktoré si sa tu naučila, ťa najviac uspokojilo, na čo si najviac hrdá?
LM: Asi že som ustála FS boardslide na bedničke.

HF: Odkaz dievčatám, ktoré by sa chceli venovať freestylu?
LM: Určite odporúčam všetkým babám, čo sa nevedia vyhecovať do skokov alebo boxov, možno sa boja, nech idú na nejaký dievčenský camp, lebo na takýchto akciách sa určite dá veľa naučiť.


text: Jane
foto: Jane