Nitru poznám len z rozprávania týchto študentov a párkrát som cez ňu preletel autom. Jediné čo viem je, že snehové kopce sú od tohto mesta vzdialené na hodiny a komunita ľudí, zaujímajúca sa o snowboarding je podstatne menšia ako v iných mestách. Dve hodiny za volantom, nejaký ten uisťujúci sa telefonát a sme tam. Priamo pri divadle Andrea Bagara, o ktorom počuť hlavne v telke a takisto je to centrum nitrianskeho skateboardingu.

Najprv hudba, potom vizuálny kontakt s prichystaným pódiom a na ňom Stano Molík, dolaďoval rozbeh tak aby to bolo podľa jeho predstav. To čo som videl ma strašne prekvapilo, keďže sme zvyknutí na slovenské mestské jib akcie, postavané z paliet za punkových podmienok. Chalani sa do takejto akcie pustili prvý krát a akoby sa poradili s každým čo takúto akciu už robil. Konštrukcia nemala nič čo by sa muselo kritizovať a mohlo sa už len jazdiť.

Registrovalo sa takmer do obedňajších hodín ale to už dávno bežal kvalifikačný jam, ktorý trval takmer 4 hodiny. Okrem minimálne tridsiatky snowboardistov sa zapojili aj tri dievčatá a jeden freeskier. Každý si mohol vybrať z dvoch prekážok, nadupaná street bednička alebo pohodlná street dvojtyčka. Mne osobne bola sympatickejšia dvojtyčka. Ale tak každému podľa svojho gusta. Niektorí ľudia prechádzajúci námestím sa len pozreli, zadivili a prešli ďalej. Potom zbadali nejaký ten trik a mal som z nich taký pocit váhania či sa pristaviť pozrieť sa alebo isť radšej preč lebo budem vyzerať ako hlupák. S takouto myšlienkou sa pristavovalo asi viac ľudí, lebo aj napriek tomu že mesto bolo plné, tých čo sa zostali pozerať na tie krkolomné kúsky bolo na môj vkus pomenej.

Ale všetko sa obrátilo. Po štyroch hodinách jazdenia si rideri spomedzi seba vybrali desiatich o ktorých si mysleli, že boli v kvalifikačnom jame naj. Svoje slovo mal aj Lapaj, ktorý komentoval celú akciu a kedže je aj aktívnym rozhodcom v slovenskom pohári, dostal možnosť pridať nejaké body jazdcom aj on. Upravila sa trať, doplnili sa sily po štvorhodinovom maratóne, zabíjalo sa na skate a hlavne sa čakalo na hodinu H, kedy sa očakávalo aj početnejšie obecenstvo.

S finále sa začalo publikum skutočne dopĺňať a medzi finalistami to začínalo tiež vrieť. Do finále postúpili aj všetky tri dievčatá, medzi nimi bol najtradičnejší trik bs boardslide, prípadne 50-50. Tiež sme mohli vidieť nejaké pokusy o fs boro na bedničke, ale najväčší dojem zanechala Diana Gorogová s jej fs lip alebo fs 50-50 180 out, ktoré ukazovala hlavne na street raily.

Medzi chalanmi to bolo podstatne pestrejšie. Jazdilo sa vo výbornom tempe a hlavne dosť bezpečne. Naskakovalo sa na všetky strany, jedine čo som nevidel bol asi ss bs hard way. Switch Fs Hw 180 tam napríklad poslal Andy Huagvad, ktorý sa do Nitry dostal po ťažkej party, takže trošku bojoval aj sám so sebou. Kto sa určite bavil bol Janko Kulich. Chalanisko skúšal veľa trikov, ale jeden jeho obľúbený MJ (Michael Jackson) mu vyšiel dokonale a zaň si vyslúžil cenu za best trick. Dušan Šimko je tiež veľkým fanúšikom jibbingu a v Nitre predvádzal veľmi štýlové a hlavne niekedy nepochopiteľné kombinácie ktoré mu zaistili sympatie na získanie tretieho miesta. Určite jeho obľúbenou záležitosťou je Bs Hw do ss nosepressu ... Druhým v poradí skončil Dušan Bízik, ktorý má obľúbenejšie určite skoky, ale cab 270 blunt alebo Fs Hw, patrili tiež k tým náročnejším dnešného dňa. Ale najlepšie sa šmýkalo víťazovi z trnavského jibbu Romanovi Rothovi. Jeho kombá otvárali oči a ústa aj divákom v zadných radoch, naskakoval Bs Hw asi na každý druhý trik, prípadne na switch alebo preskakovačka na raily o 270 stupňov...

Po odovzdaní cien a striekaní šampusu sme čakali na ďalšie vyvrcholenie v podaní Stana Molíka, ktorý sa chystal pokoriť múrik na schodoch divadla Andrea Bagara, ktoré začínali vo výške asi osem metrov nad dláždeným chodníkom. Nakoniec z toho nič nebolo, keďže ho mestskí policajti a SBS-kar z divadla odhovorili od tohto odvážneho a teoreticky nebezpečného pokusu.

Nakoniec sme sa po perfektnej akcii pobrali na ďalekú cestu domov s dobrou náladou, tak hádam sa v Nitre stretneme aj na budúci rok.

Text: dude

Foto: Jane