Na prvý pohľad klasický dátum pre akciu v tomto stredisku, kde každoročne býva množstvo prírodného snehu a na koniec sezóny ešte nik ani nemyslí. Tento rok to bolo úplne inak. Zima chudobná na sneh a nečakané jarné teploty tesne pred konaním akcie nehrali organizátorom do karát. Príprav na túto akciu sme sa zúčastnili aj my a už od samého začiatku sa nič nepodceňovalo. Pripravená veľká platforma sa po niekoľkých nesmierne teplých dňoch čiastočne stopila, čo tiež zmenilo myšlienku plánovaného slopestyle-u.

Predpovede naďalej hlásili nepriaznivé, až takmer letné počasie a aj napriek tomu sa vo štvrtok podarilo ukončiť práce na skoku a prichystať trať na piatkový tréning. Jeho ladné tvary a kus roboty sa však v piatok ráno akoby vytratili. Takisto zmizol aj všetko sneh z rozbehu a pod dopadom. Kicker vypadal ako kus ementálu. Len ťažko sme sa na túto spúšť, spôsobenú teplou nocou mohli vôbec pozerať. Zmizlo viac než 30 cm snehu, zmizla naša snaha o dokonalý skok a takisto aj úsmev, ktorý sme ešte vo štvrtok pri pohľade na tento výtvor mali.

Sobota sa blížila a s ňou aj stále hlásený dážď. Samozrejme ani toto nebola prekážka a po pár pivách na Pirmanke sme sa znova pustli do rekonštrukcie skoku. Najhoršie bol na tom kicker a tak sa musel opäť navyšovať a prechádzať kompletným šejpingom. Tu už pridal svoje ruky k dielu aj Maťo Matys. Druhým krokom bolo prekrytie rozbehovej lúky snehom, ale kvôli bezpečnosti sme museli čakať na ukončenie prevádzky strediska. Jano v ratraku čaroval tony snehu z miest, kde to vyzeralo na niekoľko centimetrov a prekryl tak celú rozbehovú plochu a aj zjazdovku.

Až neskoro po zotmení sme sa konečne pobrali zo svahu a každý sa v duchu modlil za sobotné vydarené počasie. Veď keď sa toľko ľudí nadrelo na jednom skoku, tak by si určite zaslúžili, aby ich akcia mala úspech.

Ráno sme sa prebudili do hmlou zahalených Martiniek, ale našťastie okolo 9:00 sa hmla vytratila a postupne začal na nás pozerať Oskar. V kvalifikácii asi 20 jazdcov, 3 dievčatá a každý mal svoje dve jazdy. Táto časť pretekov prebehla veľmi rýchlo a tak sme sa rýchlo dostali aj do finálových bojov. Netrpezlivých desať finalistov, tri dievčatá, pripravená trať, vytrvalé slnko a fajn publikum. Asi takto to vyzeralo pred začiatkom finále priamo na štarte.

Kto však mohol tušiť, že dnes sa tu bude diať toľko nečakaných vecí. Najprv super počasie potom super triky počas finále. Môžem spomenúť Miša Darilu a jeho ss bs 540, ktorý patrí medzi jeho siganture triky. V dobrom svetle sa ukázal aj takmer domáci Janko Kulich s jeho bs 540. S fs rodeom 540 sa pred Jankom umiestnil ďalší domáci Ivan Michalik. Chalanisko s podobným menom, Paľo Michaliga, sa umiestnil na šiestom mieste. Paľo jazdil hlavne Fs rotácie do 720°. Do 720 rotoval aj Matej Dolník, ten skúsil svoju prvú bs 720, teiž 540, ale aj fs 360 a 540. Na štvrtom mieste skončil Maťov team kolega z Love Clothing teamu Dušan Bízik. Dušan je takisto domáci jazdec, ktorý odišiel fs 540,720 bs 360, 540 a v samom závere hecovania skúsil aj fs 900 a 1080. Cezpoľný Anders Huagvad už z časti Martinčan, ale hlavne chalan z Osla, sa svojimi rotáciami dostal na pekné 3. miesto, keď vytiahol svoj Cab 900, ss bs 720, alebo fs 720. Vo veľkom štýle skúšal aj bs rodeo, ale to sa mu nepodarilo čisto odísť. Ďalší skúšajúci bol Janko Tatarka. Janko skúšal aj fs 1080, ktorý nakoniec, dá sa povedať aj odišiel, ale ani s kombináciou cab 900, ss bs 540, bs 720 a fs 720 mu to na prvé miesto nestačilo. Janko zas nečakane prišiel a zas ukázal, že celu zimu okrem šejpovania aj jazdil doma na Donovaloch. Jediný kto Janka prejazdil bol Maťo Matys a jeho široká škála vysokých trikov. Cab 900, fs 720, bs 720 alebo backflip ho posunuli na prvé miesto.

Medzi dievčatami sa opäť prišla ukázať Diana Gorogová, ktorej sezóna začala len nedávno a tak krotenie adrenalínu a „len“ preťahovanie grabov jej zaistili tretie miesto. To druhé si vyjazdila Lucia Jamborová, ktorá k štýlovému nosegrabu pridala aj pár fs 180-tiek. To najlepšie umiestnenie si opäť vyjazdila Klaudia Medlová a s jej fs 360 a čistým back roll si vyslúžili aj potlesk.

Po odovzdávaní cien sme sa pomaličky ale isto presunuli na Afterpárty na chatu Magistrát. Všetci sme čakali menšiu párty v kruhu známych, sedením za stolom a pitím piva ako hlavnou náplňou večera, ale opak bol pravdou. Super DJs, fajn ľudia a ešte lepšia zábava. Najhorší pocit prišiel až vtedy, keď na bare došlo pivo a tak sa pilo čo tieklo, lebo pomaličky ale isto dochádzali všetky zásoby.

Tak dúfam, že sa Big Air na Martinkách zaradí do slovenského pohára aj na budúci rok a zažijeme minimálne takú istú akciu ako tento rok, na ktorú mám len fajn spomienky ... alebo okno?

Text: dude

Foto: MI$O