Štvrtok telefonát domov: „mami potrebujem zbaliť všetky veci”. Trochu problém, ale dokázala to. Z Bratislavy najrýchlejší odchod v mojom živote a 5:30 ráno finaly smer Dachstein. Dorazili sme niečo pred desiatou, cesta v zložení Dudo, Jane a Huso bola polospánková, a aj keď to vyzeralo na mlieko, čím sme boli bližšie k cieľu, tým sa počasie vylepšovalo. Prezliekanie pri aute, smer gondola a konečne, pre mňa prvý sneh túto sezónu. Samozrejme slávne vrany, krásna inverzia, hlava sa otočila doľava, park už z hora vyzeral rozprávkovo.

Na piatok bola v plane kvalifikácia a tak jazdci, ktorí nedostali tú možnosť jazdiť až samotné semifinále, už hrotili skoky. Súťažná lajna sa skladala z troch big air-ov, rainbow-u a wallrid-u. Prekvapením bolo, že zo Slovenska nás zastupovala len Klaudia Medlová, ktorá však v kvalifikácii nesklama a do semifinále postupovala z prvého miesta. Za ňou Christina Gruber (AUT) a Cilka Sadar (SLO). Z mužov si prvé tri miesta do semifinále zabezpečili Jamie Nicholls (GBR), Emil André Ulsletten (NOR) a Ville Paumola (FIN). Prvoradý piatkový program za nami, posledná jazda a smer Ramsau.

Na ubytko, ktoré sme obývali spoločne s Julom Hermelym, Klaudi Medlovou a chalanmi z Česka Petrom Horákom, Dušanom Křížom a zvyšok czech crew sme prišli out of energy a tak sprcha, pokec, dozvedeli sme sa, že Klaudiina sestra Zuzka Medlová sa deň pred tým zranila, a skončila v nemocini so zlomenou rukou a otrasom mozgu, našťastie však už v sobotu s nami s úsmevom obývala apartám. Večer nečakane večera, a opäť za volant smer Schladming, zraz v hoteli AQI. Keďže sme toho tak či tak za piatok nemali dosť, z hotela sme šli smer Schladming Tauern Halle na menšiu párty, ktorá skončila nemalým spôsobom. Ešteže ten Julo slušák tento večer ostal abstinent a tak dobrú noc.

7:30 am, telefonát od Jane, o chvíľu odchod hore, radosť z Oskara za oknom, pretože som vedela, že to bude opäť ďalší skvelý deň. Opísať tu všetko čo moje oko zachytilo by bolo minimale na tri strany a tak len radšej zjazd z gondoly na svah, park už sa zapĺňal jazdcami a prečo nie daťešte v rannom upravenom svahu pár jázd, kým sa všetko začne. Aj keď svah nebol posypaný čerstvým koksom, pretože tri týždne nepadla ani vločka, bol to sen. Veď každý z nás pozná to vŕzganie snehu pod doskou.

Z piatkovej kvalifikácie a všeobecne dokopy postupovalo do semifinále 15 žien a 40 mužov. Jazdilo sa formou 1 tréningová jazda a dva official. Dámy majú prednosť, páni išli po nich.

Kratšia pauza a máme tu výsledky postupujúcich do finále. Zo žien postúpili Cheryl Maas (NED), Cilka Sadar (SLO), Šárka Pančochová (CZE) a Aimee Fuller (GBR). Ladies si to pekne zabíjali vo svojích troch finálových jazdách, jedinej nevydalo Cheryl Maas a tak bolo poradie nasledovné. Na treťom mieste sa umiestnila Šárka Pančochová (CZE), ktorá si hlavne v druhej jazde zabila Cab5 Undeflip, Bs 3 a Fs Rodeo. Druhé miesto putovalo Slovinke Cilke Sadar, ktorá nám ukázala čistú Cab 5, mega Bs 3, alebo štýlový Method Air. No a prvé miesto po prvý krát v živote vyhrala blond girl so sweet úsmevom z Anglicka Aimee Fuller! Aj keď skočila triky ako jej súperky napríklad Cab5, Bs 3 ale doplnila ich o veľmi štýlové bs rodeo 540 s melon grabom. To, že to bolo jej prvé víťazstvo v živote okomentovala slovami: “Som taka šťastná, je to moja prvá výhra. Prežila som tu úžasný čas. Bolo to cool, slečné počasie, jednoducho by ste si nič viac nemohli priať!”

Z mužov do finale postúpili Ville Uotila (FIN), Thomas Feuerstein (AUT), Erik Beauchemin (USA), Roope Tonteri (FIN), Seppe Smiths (BEL), Mathias Weissenbacher (AUT), Brage Richenberg (NOR), Niklas Mattson (SWE), Sven Thorgren (SWE) a Morten Kleivdal (NOR). Každý si dal svoju tréningovú jazdu a potom už nasledovali opäť tri jazdy pre každého. Prekvapením bolo azda to, že do finale nepostúpili mená ako Marko Grilc (SLO), alebo Torstein Horgmo (NOR). Určite to neboli skoky ake chalani čakali a tak si prišli len odjazdiť pár bodíkov do TTR aby sa mohli kvalifikovať do Nórska. Nám sa však Torstein do pamäti pre tento deň vryl snovým kulichom a.k.a Torstein vie aký je to pocit mať sviňu na hlave! Ale back to rides. Prebiehal tam mini súboj medzi dvoma škandinávcami, no samotné poradie skončilo s Mathiasom Weissenbacherom na treťom mieste, body na druhé miesto naskákal Švéd Niklas Mattson, s jeho Bs 9, switch Bs 7 a hlavne temným štýlom každej jazdy. Na prvé miesto sa postavil 20 ročný Seppe Smiths z Belgicka, ktorý očaril porotu precíznymi a hlavne plynulými jazdami. Seppe si teda neodniesol len tučné prize money, ale aj prvé body hneď z prvého miesta do Swatch TTR Snowboard Tour. Tá v Európe začala práve Horsefeather Pleasure Jamom. Congrats!

Best trik nemohol chýbať, tentorok ho mohlo vyhrať ako pánske tak aj ženské pohlavie. Boh vie či to bolo kvôli tomu, že minulý rok si cenu za best trik odnášala naša Klaudia Medlová, každopádne za Bs 7 tailgrab si tento rok poukážku na surf camp na Bali odniesla Cheryl Maas (NED), za Bs1080 to bol Sven Thorgren (BEL). Podľa Klaudiinych slov bolo Bali jedna báseň a tak už teraz môžeme smútiť do vankúša.

Večer na programe žúrka najhrubšieho zrna. Zas, Raz, Opäť. Stretnúť sme sa mohli ako v piatok v Schladming Tauern Halle tak aj v Cult Clube kde sa konala aj premiéra filmu Kaleidoscope od Isenseven. Veľa ľudí na bare, veľa ľudí na parkete, veľa gossipovania, veľa zábavy, veľa smiechu. No zrazu veľa hodín, veľa krvi v alkohole, veľká lenivosť dopraviť sa do postele a veľa úsilia si to ráno pamätať.

Dali sme to s veľkou drinou. Ale dali. Nedeľná cesta domov bola už iba spomínaním ako Horsefeathers Pleasure Jam 2011 odštartoval tohtoročnú zimnú sezónu, maximálnym štýlom. Že to bol skvelo pripravený event s dlhoročnou históriou nám dokazuje aj listina zúčastnených jazdcov. Aj to, že sa tam každým rokom chystá viac a viac ľudí. A tak sa nechajme prekvapiť čo to bude za máničku o rok. Hnusná teda určite nebude. Jedine ak pekelne hustá.

Text: sara

Foto: jane